|
|
1.
- Celý systém LOF súťaží je odvodený zo skúseností v športovom
tanci, streetdance, bellydance súťaží a
snažili sme sa vybrať to najlepšie z každého. Zatiaľ
najspravodlivejší systém na hodnotenie, ktorý vymysleli je
skating (hodnotenie známkami 1-6, kde 1 znamená 1. miesto, 6 -
6. miesto)
- Využíva sa väčšinový názor poroty a vylučuje sa tu možnosť
rovnakého umiestnenia, vždy sa musí
rozhodnúť (využíva to napr. IDO, športový tanec, možno ste
videli súťaž, kde udelili aj dve 2. miesta apod.) - V tanci
je hodnotenie relatívne, čiže je to vzájomné porovnávanie (v
rámci kategórie sa musí rozhodnúť,
kto bude prvý, druhý, atd.) nie absolútne ako napr. v
gymnastike, kde sa športovec prirovnáva k nejakému ideálu a
udeľujú sa body, kto sa ideálu najviac priblíži.
2.
- Podľa Pravidiel LOF a podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia.
Všeobecne platí, že tanečnica - lektorka - rozhodkyňa sú 3 rôzne
funkcie, tzn. že každú sa treba naučiť robiť. Dobrá tanečnica
automaticky neznamená dobrá lektorka alebo dobrá porotkyňa, ale
možné to je. A naopak, dobrý rozhodca a lektor, nemusí byť super
tanečník.
3.
- Tancovanie je len jedno, dobré, zlé a niečo medzi.
- Všetci lektori tanca sú odborníci na pohyb. Keď nepoznám
štýl, nebudem sa vyjadrovať k technike,
ale hodnotím ostatné kritériá. - Hocijaký lektor tanca alebo
profi tanečník je lepšia voľba ako sponzor súťaže (majiteľ
firmy, atd.)
Rozhodca musí mať schopnosť a cit porovnať podobné veci a
rozhodnúť o poradí (tieto veci sa poctivo školia napr. v
tanečných organizáciach IDO, csts.cz, szts.sk apod.)
- Veľmi si zakladáme na výbornej porote, pred súťažou
rozhodcov školíme, ale pravdu povediac,
väčšina tanečníc má dojem, že sú aj dobrí rozhodcovia. Hodnotiť
podľa daných kritérií, každé obodovať, stíhať sa aj pozerať aj
vyplniť tabuľku, ... chce to cvik. Klobúk dolu pred nimi.
4.
- Videli sme rôzny počet rozhodcov na súťažiach v bellydance –
1, 3, 15 rozhodcov.
- Skúsenosti zo športového tanca - najlepší počet je 5-11,
väčší počet má malý vplyv na výsledok
(čiže zbytočné výdavky pre organizátora)
5.
- Existuje tzv. etika rozhodovania - rozhodca by sa mal tváriť
neutrálne (nie jednej tlieskať, na druhú
zazerať), nekonzultovať svoj posudok s kolegom rozhodcom,
nebaviť sa počas súťaže s tanečnicami, apod.
Na to si musia dávať pozor samotní rozhodcovia.
6.
- Nie je to podstatné.
Rozhodca sa musí vedieť odosobniť a zvládnuť aj takúto situáciu.
Všeobecne platí, že rozhodca nesmie rozhodovať súťaž, kde súťaží
jemu osoba blízka (dcéra, sestra, mama, vnúča) alebo osoba v
príbuzenskom pomere (nevesta, švagriná, sesternica, teta, apod.)
7.
- Vždy budú spokojní aj nespokojní, každý vidí čo chce vidieť,
apod. Nezabránime tomu, je to normálne.
Treba sa naučiť prijať kritiku, zniesť iný názor ako je ten môj.
8.
- Je to normálne, asi preto, že posudzujú iba hodnotu show.
9.
- Novosť choreografie nehrá žiadnu rolu, choreograf je
„ocenený“ na konci súťaže.
|